Definícia dvoch základných skutočností
Pokúsme sa čo najjednoduchšie (laicky) vystihnúť určité aspekty, ktoré viedli a budú vždy viesť k poruchám jednotlivých ekonomík a finančným krízam.
Hneď na začiatku treba povedať, že väčšina z nás má mylne vsugerovaný názor, že príčinou finančnej krízy je nedostatok peňazí. Prípadne znehodnotenie meny. V skutočnosti je to len dôsledok. Na to, aby sme prišli na samý ,,koreň veci“, teda na skutočnú prapríčinu všetkých tých finančných problémov dnešnej doby, treba si najprv ujasniť dve základné skutočnosti.
Prvá základná skutočnosť: Keď sa lepšie pozriete okolo seba uvidíte nadbytok všetkého. Regály v obchodoch sú plné tovarov najrozmanitejšieho druhu. Deň čo deň si nachádzate v schránke letáky s ponukami najrozličnejších služieb od výmeny okien, žalúzii, murárskych prác až po predaj pečiva. Nik nepochybuje, že ak človek disponuje náležitým finančným prostriedkom môže si dať postaviť vilu, chatu, kúpiť auto, dobre sa stravovať...a čím tých peňazí je viac, môže sa obklopiť doslova rozprávkovým prepychom. Súčasná finančná kríza teda nie je krízou z nedostatku tovarov a služieb. Nebudeme si predsa myslieť, že popraskané chodníky sú tu preto, že je nedostatok betónu, že ošarpané budovy sú dôsledkom chýbajúcich murárov alebo farby. Alebo, že mladí musia bývať u rodičov kvôli nedostatku surovín na výrobu domov. Dnes keď máte peniaze, môžete mať aj WC zo zlata, potravín je toľko, že by sa nimi mohol prejesť celý svet. Technológie sú na takej úrovni, že nielen potraviny ale akýkoľvek bežný spotrebný tovar je k dispozícii každému obyvateľovi planéty. Už neviem, ktorý výrobca automobilov to bol čo povedal, že v súčasnosti nie je problém auto vyrobiť ale predať. Žiadne generácie pred nami nežili v takom nadbytku ako tá naša. V tejto prvej základnej skutočnosti sme si uvedomili, že tovarov a služieb je požehnane. Nikto na tejto planéte nemusí žiť v chudobe, nik nemusí umrieť hladom. Toto si zrejme uvedomuje asi každý, ťažšie je to už s chápaním druhej základnej skutočnosti.
Druhá základná skutočnosť: Na to, aby sme mohli užívať hore spomínané jednotlivé tovary alebo služby potrebujeme peniaze. Treba si jasne uvedomiť, že hodnotou sú tu práve tie jednotlivé tovary (chlieb, maslo, ovocie, zelenina, auto, kalendár atď.) a služby (zubár, murár, maliar, kaderník atď.). Peniaze nie sú hodnota. Peniaze sú len určitý spoločnosťou akceptovaný prostriedok, vďaka ktorému dochádza k výmene tovarov a služieb. Ak toto nepochopíme, ďalej sa nemôžme pohnúť. Ak má napríklad chlieb hodnotu 30 korún, tak to preto, lebo sme prispôsobili peniaze tomu, aby výmena tovarov a služieb bola čo najspravodlivejšia. To bol ten prvotný idealistický princíp vzniku peňazí ako prostriedku na výmenu hodnôt, že tomu tak dnes nie je, k tomu dospejeme neskôr. Správne fungujúci finančný systém si teda žiada primerané množstvo skutočných tovarov a služieb a spravodlivý, dobre prúdiaci peňažný tok, ktorý zabezpečí zdravú výmenu práve tých spomínaných skutočných hodnôt.
Spravodlivý, dobre prúdiaci peňažný tok
Peňažný tok (alebo jednoducho peniaze v obehu) možno pripodobniť krvi v ľudskom organizme. Ak krv prúdi tak ako má (dobre prerozdeľovaná), je všetko v poriadku ale akonáhle začne od kadesi vytekať je zle, hovoríme tomu že človek vykrváca a zomrie. Najmä pri rôznych nehodách. Alebo keď krv začne neprirodzene prúdiť (vysoký a nízky krvný tlak), prípadne upchávanie ciev (infarkt). Zlý tok (prerozdelenie) krvi spôsobuje proste problémy v celom organizme. Podobne, peniaze zle prúdiace spôsobujú problémy v spoločnosti. A sme pri prerozdeľovaní financií.
Pri dobrom prerozdeľovaní peňazí nemôže vzniknúť finančná kríza. Otázkou ostáva, čo je to, to dobré prerozdeľovanie financií v ľudskej spoločnosti. Dobrým prerozdeľovaním financií je nekriviť prvú a druhú základnú skutočnosť. To znamená, ujasniť si pojem hodnota. V súčasnosti okrem skutočných hodnôt vytvárame obrovské množstvo pseudohodnôt. A neplytvať peniazmi, ako prostriedkami výmeny skutočných hodnôt a služieb, na spomínané pseudohodnoty a pseudoslužby.
Niet peňazí
No bodaj by si ich nemal keď jednu tretinu výplaty dáš na alkohol a cigarety, druhú na futbal, hokej, čosi vsadíš v stávkovej, čosi minieš na niečo, čo vlastne ani nepotrebuješ. A takto to ide doslova z kopca s každým z nás a s celou spoločnosťou. Len tých somarín, na ktoré sme ochotní prispieť, je také enormné množstvo, že u každého jednotlivca môžeme vysledovať hlúpe mrhanie peniazmi avšak v rozličných obmenách. Jeden je ,,expert“ na hazard, iný na cigary, ďalší na značkové veci, sused holduje futbalu, ďalší tenisu, iný hokeju, tá zas je ochotná míňať na kozmetiku, ďalšia je expert na mobily (každý rok iný). A všetci svorne sa napchávame zaručene ,,kvalitnými“ potravinami zo supermarketov (najlepšie keď sú v akcii), lebo na tie BIO nám už neostalo potlačených papierikov. Keď nás z nich rozbolí nejaká časť tela, ochotne prispejeme farmaceutickému priemyslu za ich zázračné (veď tak to tvrdia v reklame) pilulky. A takto si tu žijeme a všetci pospolu bedákame, že niet peňazí.
Kde sa človek pozrie, len samé plytvanie na kvázihodnoty, ktoré sa silou mocou chcú natískať za užitočné, ľuďom prospešné. Asi najlepšie to vidieť u cigariet, ale postupne si ukážeme aj ďalšie škodlivé veci (nie len ekonomicky), ktoré však spoločnosť až tak negatívne nevníma. Ale to až v ďalšom článku.
Martin Hruštinec (Martin vo fóre Agape)