Martin Hruštínec - Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť 6.časť

V predchádzajúcich dieloch o súčasnej finančnej kríze sme si ujasnili, že táto kríza nie je o nedostatku surovín, služieb, zdrojov. Je o nedostatku peňazí ako obeživa, ktoré má slúžiť na výmenu tovarov a služieb.

Zamerajme sa teraz na obchodné reťazce. Pozrime si však len čisto finančnú záležitosť z pohľadu bežného Slováka.

Tento nový druh obchodu zavítal na Slovensko okolo roku 2000. Pamätám si veľmi dobre na toto obdobie, mysleli sme si, že v nich budeme nakupovať snáď za veľkoobchodné ceny. Áno väčšina populácie si myslela, že predávať sa v nich bude omnoho, omnoho lacnejšie. Teraz vieme, že tomu tak nie je. Naivita postkomunistického človeka sa aj tu prejavila a žiaľ na úkor našich peňaženiek. Nebudeme si v tomto článku hovoriť o všetkých zhubných vplyvoch hypermarketov na spoločnosť. O stavbe nepekných kvádrov na úrodnej ornej pôde, o zaťažení dopravnej infraštruktúry, o zabetónovaní veľkej rozlohy v okolí (parkovanie), o neetickom využívaní modernej psychológie na manipuláciu zákazníka, o diktovaní podmienok pre dodávateľov produktov, o zvyšovaní nezamestnanosti, atď.

Budeme si hovoriť len o odlive peňazí zo Slovenska prostredníctvom hypermarketov. Tieto obchodné reťazce v drvivej väčšine vlastnia zahraniční majitelia. Čo to pre nás znamená? No asi toľko, že sem okolo roku 2000 prišli, postavili nejaké železobetónové búdy po celom Slovensku, zamestnali nejakých Slovákov, poničili Slovenskú konkurenciu, lebo na to mali kapitál (zo začiatku predávali lacno), my tam nakupujeme a každým nákupom časť peňazí (tržby) nenávratne odteká mimo našu vlasť. A aj preto na Slovensku peniaze chýbajú.

Každou tržbou časť peňazí síce ide – na dane (teda štátu, obci), na výplatné pásky zamestnancov, na zaplatenie tovarov, z ktorých len asi 30 % je slovenských (takže zase do zahraničia), na elektrinu a iné výdavky. Proste, aj po odčítaní týchto položiek, ktoré ostávajú v republike, čistý zisk, ktorý nie je vôbec zanedbateľný - ide o obrovské sumy...odteká nenávratne do cudziny. Ak by tento zisk tu nechali a reinvestvali ho do hodnotných vecí podporujúcich našu ekonomiku, zamestnanosť a výrobu, tak tento článok nepíšem. Lenže oni len vyciciavajú...

Najväčšou chybou by však bolo zhadzovať vinu len na tieto obchodné reťazce. Lebo to my sme boli naivní, lebo to my sme uverili sladkým rečiam a zase len my tam stále nakupujeme. Zbavovať sa vlastnej zodpovednosti je síce dosť obľúbené ale klamlivé. Nikto nás nenútil tam nakupovať a nikto nie je taký nesvojprávny, aby si nevedel uvedomiť, že keď daný obchodný dom vlastní nejaká zahraničná spoločnosť, no tak zákonite časť peňazí ide mimo republiku a bude ich tu menej. To je matematika.

Klasickí maloobchodníci taktiež platia dane štátu a obci, platia zamestnancov, odvody, dane, elektriku a iné výdavky. Ale čistý zisk je ich, ostáva v republike. Tu žijú, tu míňajú! A peniaze sa točia v obehu slovenskej spoločnosti. To je podstatný rozdiel.

Podporujme viac klasické obchody, svojich ľudí, ktorí možno nie sú ideálni podľa našich predstáv ale sú naši. Musíme sa vedieť povzniesť nad určité malichernosti a myslieť na národ ako celok. Svoj osud, svoje peniaze máme vo svojich rukách.

Ďalšou účinnou možnosťou ako pomôcť sebe i národu je zakúpenie si tovaru od drobných remeselníkov.

Ďalšou môže byť kupovanie potravín od nejakej babky na vidieku, napr. mlieko, vajcia...alebo hotových produktov syry, maslo...

Tu už nejde len o naše peňaženky, lebo drahšie ako v supermarkete určite nekúpite ale aj o zdravie. Domáce  supermarket nepredáva! Osobne uprednostňujem čerstvé mlieko z mliečnych automatov blízkych družstiev za 60 centov/liter. Tvaroh z neho nie je problém vyrobiť, avšak skúste to z krabicového alebo sáčkového.

Nezabudnite, že akoukoľvek kúpou v supermarkete (v neslovenskom – asi všetky J) nezanedbateľná časť peňazí, ktoré ešte zviera vaša ruka, odchádza nenávratne mimo našu republiku. Tak sa potom nečudujme...

 

[1] http://www.youtube.com/watch?v=E6cbeiZta9U

Doporučené videá:

Martin Hruštínec