Zdravotníctvo
V predchádzajúcich článkoch sme si povedali, že peňazí v obehu je určité množstvo. Ak tieto peniaze neustále nesprávnym nasmerovaním odtekajú kdesi mimo nás, z našich peňaženiek a následne aj z rozpočtu republiky nasledujú problémy, aké prežívame v dnešných časoch. Je nevyhnutné, aby peniaze neodtekali podobne ako je nevyhnutné, aby krv nevytekala z ľudského organizmu. Inak človek vykrváca a zomrie. Analogicky sa toto deje s ekonomikou, ktorá krváca a ak toto krvácanie (odtekanie peňazí) nezastavíme budeme svedkami krachu. Veď jeho predzvesťou sú práve tie reči : ,, chýbajú peniaze, niet peňazí, rozpočet štátu je slabý, vyzbieralo sa málo peňazí na daniach...“ Pritom ale nepočujete vety tipu : ,,je málo murárov, je nedostatok cukru, je málo potravín, supermarkety nemajú čo predávať, nedostať kúpiť notebook...“ Nie, počuť iba o nedostatku financií. Ako je to ale možné, že je tých potlačených papierikov tak málo?! Pričom vyrobiť ich je pre systém detsky jednoduché! Kde sú potom tie peniaze? Ušli? Schovali sa nám? Prečo ich nemáme? Treba si uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec. Neexistuje pojem ,,drahé veci“. Veci sú veci, ktoré stoja určitú sumu potlačených papierikov. Ak ich máme málo je prirodzené, že tie veci sa nám zdajú drahé. Pri dnešných cenách, ak by sme mali trikrát väčšiu výplatu by sa nám už vôbec nezdali také drahé. To znamená, že pojem ,,lacné – drahé“ určuje počet peňazí v našej peňaženke. Ak by ste mali posledné 2 koruny tak aj chleba za 30 korún by sa vám zdal astronomicky vysoký a nedostupný. Podobne ako sa nám teraz javí výlet do vesmíru, pričom pre miliardára je to ako kúpa jogurtu.
Kde sú teda tie peniaze? Konečne si to ujasnime. Je ich dosť. Aj potravín a surovín je dosť. Nik nemusí umrieť od hladu na tejto zemi a nik sa nemusí potýkať s chudobou.
Veľa sme si toho už popísali v predchádzajúcich dieloch tohto seriálu. Dnes sa zamerajme na iný ,,bonbónik“ – zdravotníctvo.
Je prirodzené, že ak si kúpite kuchynskú linku, tak za tri mesiace si nebudete kupovať predsa novú. Ak si kúpite televízor, tak za mesiac si nebudete kupovať nový lebo tento sa vám pokazil. A je úplne prirodzené, že keď vám vymenia okná, za pol roka tá istá firma nebude montovať nové a za ďalší polrok zase nové, pričom vždy platíte. Také čosi neexistuje. Aj auto keď si kúpite, nekupujete ho na rok či dva a keby sa mu niečo stalo je tam určitá záruka, tak ako na väčšinu výrobkov. A čuduj sa svete v zdravotníctve také čosi neplatí! Najviac zarábajúcim odvetvím na svete je farmaceutický priemysel /1/. Tam sú tie chýbajúce peniaze!! Ako je to možné? Veľmi jednoducho. Dokoliečka dokola sa liečime, liečime a liečime a výsledok žiadny. Ako keď pes neustále naháňa svoj chvost. Keď vám napríklad lekár zistí zvýšený cholesterol predpíše vám lieky, ktoré však budete užívať doživotne! To akokeby ste doživotne platili každý mesiac za výmenu žáluzií. Smiešne? Ale to robíme vo vzťahu ku svojmu zdraviu. Aj cukrovkári si doživotne musia pichať inzulín. A takto je to bežnou realitou súčasnosti. Vidíme to všetci. A výsledok? Pozrime si fakty.
Rok 2008
Celkové výdavky na zdravie za rok 2008 na Slovensku: 161 514 946 000 SK
Čo činí na jedného obyvateľa Slovenska za rok 2008: 29 800 SK čo je 2 483 SK mesačne
Obdobie 2004-2008
Celkové výdavky na zdravie za obdobie 2004-2008 na Slovensku: 635 922 860 000 SK
Čo činí na jedného obyvateľa Slovenska za obdobie 2004-2008: 117 300 SK
Rok 2009
Spotrebované balenia liekov za rok 2009 na Slovensku: 159 miliónov balení = 32 968 000 000 SK
Čo činí na jedného obyvateľa Slovenska za rok 2009: 29 balení = 6000 SK čo je 500 SK mesačne
Obdobie 1995-2009
Spotrebované balenia liekov za obdobie 1995 až 2009 na Slovensku: 2 324 400 000 balení = 293 427 000 000 SK
Čo činí na jedného obyvateľa Slovenska za obdobie 1995 až 2009: 429 balení = 54 000 SK
A ako sme na tom zo zdravím? Subjektívne každý vidí okolo seba. A fakty hovoria:
Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre chorobu za rok 2003 na Slovensku - 30 465 567
Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre chorobu za rok 2009 na Slovensku - 30 483 111
Tieto informácie vznikli spracovaním údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a sú voľne prístupné /2/
Pozrime si kalendárne dni pracovnej neschopnosti. Nezdá sa, že by sa niečo za roky 2003-2009 polepšilo, stav je rovnaký, ale minuli sme okolo trištvrte bilióna. Čo k tomu dodať, smutné čísla, avšak nie pre farmaceutický priemysel. Platíme za niečo čo neprináša požadovaný efekt t.j. zdravie. Tu je ten odtok financií citeľne viditeľný.
Avšak hádzať vinu len na farmaceutický priemysel alebo lekárov je úplný nezmysel! Lebo za svoj život je zodpovedný každý sám. Príčina tohto stavu je v ateizácii spoločnosti a v duchovnej lenivosti jednotlivcov. Pozrime sa na počet fajčiarov, pijanov, nehovoriac už o stravovaní, o ktoré sa nezaujímame. Pozrime sa na naše životy. Potom sa nečudujme, že tí najšikovnejší, najprešpekulovanejší a najchytrejší využili stav taký aký je vo svoj egoistický prospech. Svoje zdravie predsa máme plne vo svojich rukách a aj spôsob liečby. Nik nás nenúti. Ale keď chceme platiť tak prečo nie...povedia si. A už na nás chrlia jednu reklamu na tabletku za druhou.
V podstate naša duchovná neochota pracovať na svojich necnostiach spôsobila, že nevidíme a ani nechceme vidieť, že za našu chorobu si môžeme sami svojim nejakým nesprávnym životným nasmerovaním väčšinou k svojim blížnym.
Nie a nie si toto uvedomiť! Príčina našich zdravotných potiaží tkvie v našej psychike. Aj keď už aj lekári hovoria o strese ako príčinnom faktore, je to zatiaľ len vo všeobecnej rovine povedané.
Napríklad cukrovka vzniká z pocitu nedostatku lásky. Prečo si cukrovkár nedá tú námahu pochopiť práve toto, namiesto donekonečného pichania inzulínu? Prečo sa nesústredí na rozdávanie lásky, na čistenie svojej duše od egoizmu, na modlitbu o pomoc?
Kolená sú spojené s pokorou. Prečo nepracujeme v tomto smere? Ale radšej sa za drahé peniaze dávame operovať.
Obličky sú o citových problémoch. Obrovské množstvo ľudí má práve problémy s obličkami, žiaľ nikde nevidieť, žeby sa pacient sústredil na riešenie svojich citových problémov so svojim najbližším, s ktorým ten citový problém má. Radšej bude na práškoch a naďalej sa bude naťahovať či už s dcérou, synom, manželom, susedom, matkou, švagrom atď.
Pečeň je o svetonázore. Ak máme zlú pečeň, náš názor v nejakej oblasti života je vadný. Kde je ten človek, ktorý by sa pousiloval pochopiť príčinu svojej nemoci, pochopiť kde robí chybu, čo má zmeniť u seba, aby sa vyliečil? Nie, radšej bude platiť pol výplaty za chemikálie akoby sa mal zmeniť. Väčšine ľudí je príjemnejšia smrť ako zmena života. Duchovná lenivosť je obrovská.
Vysoký krvný tlak je o našom pretláčaní svojej vôle. Radšej ľudia budú na práškoch, veď je to tak pohodlné, akoby mali dbať na zákonitosť slobodnej vôle blížneho. Radšej budú pretláčať seba a tlačiť doňho a tlačiť a tlačiť. Však mám lieky.
Koxatrózu dostaneme keď ,,lámeme nad niekým palicu“. ,,Ty sa už nikdy nezmeníš, škoda reči, ty si nepolepšiteľný“. Pričom si neuvedomuje, ako sa tým voči blížnemu prehrešujeme. Radšej si necháme naoperovať umelý kĺb, aby sme sa mohli i naďalej takto nešťastne správať voči tomu, voči komu by sme mali vysielať práve lásku.
Ak by sme pracovali na sebe, čo nie je nič iné ako práca na našich medziľudských vzťahoch, vyliečili by sme sa.
Čo je človeku platné ožarovanie chemoterapiou, keď mu nikto nevysvetlí, že tú rakovinu dostal z nenávisti voči susedovi, ktorý mu pred dvadsiatimi rokmi ukradol 10 m2 z jeho pozemku. Teraz leží v nemocnici s rakovinou hrubého čreva a nie je toho lekára, čo by mu to vysvetlil (poznám výnimku). Pričom chemoterapia, ako ukazujú výsledky je naozaj slabučká metóda liečby /3/ a aj keby sa podarilo niečo zmeniť, skôr alebo neskôr by prepukla iná nemoc. Avšak skutočným odpustením susedovi, odpútaním sa od minulosti, by sa udial zázrak , ktorý sa z času na čas aj stane. Neoprávnene sa potom pripisuje úspech konvenčnej medicíne.
Zmenou svojich duchovných postojov voči blížnym, túžbou po láske, ušľachtilosti, srdečnosti, láskavosti, odpustením sebe i blížnym, túžbou po Bohu sa okamžite mení zdravotný stav k lepšiemu!!!
Možno s výnimkou prípadu už naozaj v poslednej fáze života, ale aj tento človek získa, lebo smrťou život samozrejme nekončí a poznanie si berie so sebou na druhý breh.
V našej duchovnej lenivosti je príčina nášho neustáleho naháňania sa po doktoroch, neustáleho pojedania liekov s prakticky nulovými výsledkami. Pozrite si ešte raz štatistické výsledky kalendárnych dní pracovnej neschopnosti (tu uvedených), pozrite si čakárne u lekára a pozrite si aj iné štatistiky, pozrite na svoje okolie i na seba. Dívajte sa.
Ešte raz k štatistike.
V prepočte jeden človek na Slovensku minul za 5 rokov neuveriteľných 117 300 SK!!!
Z toho vyplýva, že pri mravnej, duchovnej, láskyplnej spoločnosti (čo školstvo ako ateizované nevyučuje) by nemohla nastať finančná kríza!!! Nemohli by byť také obrovské odtoky peňazí s následnou zadlženosťou!!!
Čudujeme sa, že niet na bývanie kde treba cca. milión (ako príklad). V spoločnosti akceptujúcej duchovné zákonitosti vzniku chorôb by dvaja mladí ľudia len za 5 rokov šetrenia mali hneď 230 000 SK. Pri pomoci rodičov čo i len dvoch by mali našetrených za toto obdobie skoro pol milióna. Samozrejme za desať rokov už milión. Variant je veľa, zrátajte si to. Predstavte si, že každý občan na Slovensku by mal za 5 rokov k dispozícii 117 300 SK a keby si šetril, alebo štát by mu šetril, alebo rodičia by mu šetrili už od kolísky, tak problém bývania na Slovensku neexistuje!!! A to boli uvedené len peniaze, ktoré v súčasnosti nevidíme lebo ich odovzdávame dennodenne na zdravie
To by sme však nemohli, ako to dnes robíme, napchávať týmito reálnymi peniazmi bankové kontá farmaceutov. Robíme to však dobrovoľne. Nik nás nenúti. Obrovské odvody na našich výplatných páskach, ktoré zhltne poisťovňa, je už len dôsledkom.
Na túto tému by sa mohlo napísať ešte mnoho, problémov je veľa, riešenia sú načrtnuté, tak treba začať od seba. Práce je dosť.
[1]
http://www.worldometers.info/sk/
[2]
http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=388&cmd=go&s=1002&sso=2&so=33
[3]
vyjadrenie Linusa Paulinga nositeľa nobelovej ceny za medicínu: ,,Takisto nepopierame, že v istých prípadoch je chemoterapia alebo aj rádioterapia potrebná, aj keď predstavujú obrovské nebezpečenstvo zničenia celého tela. Niekedy, ale len niekedy, je z chemoterapie trochu viac osohu ako škody.“ (citácia z Humble, J. V.: O vitamínu C a pomeroch v lekárskej vede. In: Miracle Mineral Solution – Zázračný Minerální Doplněk pro 21. století, 1.diel, str. 164, ISBN 978-80-254-4140-4)